22 rokov v skratke by sa dalo zrnúť ako roky , za ktoré sme zažili Československo, následne po jeho rozdelení a vytvorení Slovenska sme si pár rokov užívali rozkrádanie majetku zo strany vládnucej vrstvy a ich kamarátov. Brutálny prepad ekonomiky ako i prudký rast nezametnanosti nás prinútili začať hľadať vlastnú tvár. Záchranu sme videli v európskej úniím kam sme sa úspešne v roku 2004 dostali. Nasledovali roky akého - takého ekonomického rastu, prijatie spoločnej meny euro a recesia.
Do tohto momentu veru nieje čo príliš oslavovať. Ešte smutnejšie však pôsobí konštatovanie, že to najhoršie sa deje až teraz. Ekonomické problémy neporovnateľné s ničím čo sme doteraz zažili. Šafárenie so štátnym rozpočtom, šachová partia dvoch silných spoločnstiev, ktorých hracími figúrkami su nami zvolení poslanci, zavádzanie zo strany médií, prípadné zakrývanie niektorých faktov, ktoré výrazným spôsobom pohybujú svetom, ako napríklad skutočné situácie v Španielsku, Lýbií, na Wall street či na Islande. Stav spoločnosti, kedy úzka skupina ľudí bohatne zatiaľ čo ostatní upadajú do chudoby.
Ten kto nazve súčasnú dobu a posledných 22 rokov ako demokraciu nemôže mať skutočnú a reálnu predstavu o tom čo sa v dnešnom svete deje. Dnešný obraz Slovenska je pochmúrny a vyhliadky doslova až depresívne. Naskytá sa otázka, či je toto ten svet a to Slovensko, za ktoré našinci pred 22 rokmi stáli na námestiach a štrkali kľúčmi...