Pavol Ježík
Manifest nespokojného občana
Tak narovinu. Ako sa máte? Ste spokojní? Ste hrdí na to čo sa v našej krajine deje? Ja nie! Som nespokojným občanom Slovenskej republiky, a preto žiadam nasledovné:
Tak narovinu. Ako sa máte? Ste spokojní? Ste hrdí na to čo sa v našej krajine deje? Ja nie! Som nespokojným občanom Slovenskej republiky, a preto žiadam nasledovné:
Dnešný deň, 17. november, si pripomíname 22 rokov od pádu železnej opony, nežnej revolúcie. Pripomíname si deň, kedy sa ľud postavil proti útlaku zo strany vládnucej elity a vybojoval si slobodu a demokraciu. A tí, ktorý v ten osudný deň stáli na námestiach sa dnes pravdepodobne hanbia za to, kam sme to za tých 22 rokov dotiahli. Lebo popravde, dôvodov na úsmev je ako šafránu...
Európa. Svetadiel nachádzajúci sa na severnej pologuli. Súčasť takzvaného „Starého sveta". Javisko celého sveta. Domov národov, ktoré formovali a formujú históriu tohto sveta. Angličania, Francúzi, Nemci, Španieli, Rusi...Malý kontinent, čo do rozlohy, avšak s obrovskou minulosťou. Minulosťou vybojovanou v drvivej väčšine so zbraňou v ruke. A práve vďaka tejto minulosti sa Európa posledných rokov snaží vtesnať svoj vývoj do medzí pacifizmu, vzájomnej spolupráce a obchodu. Doba zbraní skončila. Ale na ako dlho? Bojím sa že nie na tak dlho, ako by sme si všetci predstavovali....
Chceli by ste poznať budúcnosť? Ja určite. Asi každý by sa rád dozvedel o momentoch ktoré sa ešte len stanú : o tých dobrých, aby vedel koľko ich bude a kedy sa na ne bude môcť tešiť, ale i o tých zlých aby sa im mohol úspešne vyhnúť. V prípade každého z nás je však ťažké predvídať, čo sa bude diať nielen v nasledujúcich rokoch , ale dokonca dňoch, hodinách.
Politická diskusia, ktorú som práve videl, opäť posunula moju mienku viac do roviny nerozhodnosti. SMER, SNS, KDH, SDKÚ, HZDS, a ďalší a ďalší...Začína sa mi zdať, že na Slovensku si hlas svojho voliča nezaslúži ani jedna z nich.....
občianstvo sem, občianstvo tam......chleba i tak lacnejší nebude....
Pred desiatimi rokmi boli majstrovstvá sveta v hokeji sviatkom na ktorý sa tešilo celé Slovensko. Teraz sa síce teší tiež, ale vždy s neprehliadnuteľným tŕpnutím, nech to nedopadne ešte horšie ako minulý rok..
Slovensko trpí podľa všetkého chorobou, ktorú treba riešiť radikálne. lebo čas sa kráti....
proste si občas myslím že slovenké televízie nechcú zabaviť, ale naopak...
Za všetko môže kríza. Alebo aj nie?....